Keď ležím vo vani, tak čítam. Pred nedávnom som ležala vo vani a čítala knihu DOBA JEDOVÁ od autorov prof. RNDr. Anny Struneckej, DrSc. a prof. RNDr. Jiřího Patočku, DrSc. Čítala som kapitolu o kozmetike. Čítala som to skôr odosobnene až neprítomne, ako keď sa vás niečo netýka, keď ide len o informácie, ktoré nemajú pre vás podstatnejší význam. Samé chemické názvy látok a zlúčením, ktoré sa nedajú pomaly ani vysloviť a o ktorých nemám ani tušenie, oslabovali moju pozornosť a koncentráciu. Trochu ma síce znepokojovali informácie o škodlivých účinkoch týchto (neznámych a nevysloviteľných) látok, ale stále som mala vnútorný pocit, že predsa musí ísť o látky, ktoré nie sú až také bežné. Však s takými účinkami, kto by ich použitie v dnešnej dobe samých noriem, kontrol, pravidiel a predpisov povolil? Natiahla som sa ku košíku pri vani a zobrala odtiaľ šampón, zaostrila som na zloženie a v rýchlosti identifikovala dve z látok opísaných v knihe. Zatvorila som knihu a umyla si vlasy.
Po pár týždňoch mi došiel kondicionér. Minul sa. To by nebol problém v dnešnej dobe prívalu a dostupnosti nepreberného množstva kozmetických výrobkov každého druhu, aj kondicionérov. Spomenula som si ale na svoje zistenie pri nedávnom „vaňovaní“ a začala som googliť: zdravá kozmetika, chemikálie v kozmetike a podobne. NIE SOM chemik, biológ ani medik a veľa z tých informácií bolo pre mňa trošku ťažko stráviteľných, každopádne však z dostupných informácií bolo zrejmé, že existujú určité látky, ktoré nášmu telu neprospievajú, ba dokonca škodia a tieto látky sú pridávané do kozmetických výrobkov. Čo je však ešte horšie ako to, že o určitých škodlivých látkach v kozmetike vieme, je to, že o mnohých látkach v kozmetike zatiaľ ešte nevieme takmer nič a aj napriek tomu sa veselo používajú. A my všetci (ne)dobrovoľne prispejeme každý svojím dielom k ich otestovaniu, ale platiť nám za to nebudú, platiť budeme my.
Kondicionér som si zatiaľ nekúpila, asi dokážem žiť aj bez neho. Bez šampónu žiť ale neviem, a preto keď mi došiel šampón, musela som konať. Hľadala som výrobky s čo najkratším zložením, prírodné, bez konzervantov, bez parfumov a šampón som našla. Teda aspoň myslím, že áno.
Na stránke http://www.ewg.org/skindeep/ sa dajú vyhľadať látky uvedené v zložení kozmetických výrobkov, dokonca sa tam dajú vyhľadať aj konkrétne kozmetické výrobky a podľa vytvoreného systému hodnotenia sú látky aj výrobky hodnotené s ohľadom na ich možné škodlivé účinky. Ešte nemám túto stránku dobre prelúskanú, ale beriem to, ako dobrý navigátor pre moje budúce nákupy v drogérii. Dala som si tú námahu a vyhľadala všetky látky zloženia môjho starého a nového šampónu. V starom šampóne bolo 11 látok s hodnotením 4 a vyššie (10 – najškodlivejšie) a v novom boli všetky látky s hodnotením 0-1, aj keď treba dodať, že o dvoch z nich nie sú dostupné údaje o ich testovaní a o niektorých boli takéto údaje limitované. Skúste si to aj vy a možno ostanete prekvapení.
Nie som greenpeace-áčka ani divožienka, nie som za radikálne riešenia ale to, že teraz viem viac, beriem ako poučenie do budúcnosti. Nevezmem a nezahodím hneď teraz všetku svoju kozmetiku, čo mám doma, ale dôležité PRE MŇA JE, že EXISTUJE MOŽNOSŤ VOĽBY. Viem, že teraz už viem viac a našťastie na to nepotrebujem vyštudovať ďalšiu vysokú školu. Nabudúce, keď mi dôjde šampón, make-up, sprcháč alebo telové mlieko, určite pôjdem cestou, ktorú považujem za zdravšiu.
Ak ste sa nad týmto ešte nezamysleli (ako ja doteraz), možno sa teraz zamyslíte. Ak ste doteraz netušili, že máte možnosť aj takejto voľby, tak teraz to viete a ak moja skúsenosť aspoň trošku prispeje k zdravšiemu zajtrajšku, tak tých pár minúť strávených písaním stálo za to:).
Be responsible!